[SK] Začiatkom roka 2018 som pracovne vycestoval do indického mesta Chennai. Bol som vyslaný firmou Global Clinic Rating (spoločnosť, ktorá hodnotí a akredituje súkromné kliniky po celom svete) na juh Indie, aby som natočil niekoľko kliník, ktoré sa chcú akreditovať.

Už počas plánovania tripu mi bolo jasné, že nepôjdem iba tak na otočku. Naschvál som si vybral môj odlet domov o týždeň neskôr ako bolo naplánované. Priletel som do Chennai a vôbec som netušil ako tento týždeň naviac využijem, ale rozhodne som ho nechcel premrhať vyvalovaním sa na pláži.

Keď som bol naposledy v Indii v roku 2015, navštívili sme miestne slumy v Mumbai – Dharavi. Tieto slumy určite poznáte z filmu Milionár z chatrče (Slumdog boy).

Slumy o rozlohe 2km2 s počtom obyvateľov viac ako 700 tisíc pôsobia na prvý pohľad ako mesto v meste. Bludisko s úzkymi uličkami bez označenia názvu alebo čísla domu. Všadeprítomná špina v ostatných častiach Indie bola oproti tomuto nič.

V Dharavi posôbí jedna mimovládna organizácia – Reality Gives, ktorá organizuje rôzne cesty po slumoch ale aj po meste (Reality Tours & Travel). 80% z výťažku z týchto spoznávacich ciest venuje naspäť do organizácie na rozvoj a vzdelávanie chodobných ľudí.

Oslovil som ich až po prílete do Indie, s tým, že mám týždeň voľno a rád pomôžem. Vymenili sme si pár emailov a dohodli sme sa, že po skončení natáčania kliník v Chennai doletím za nimi do Mumbaiu.

Uprostred tej biedy a chudoby sa mihali detské tváre. Oči, ktoré žiarili radosťou aj napriek podmienkam v ktorých boli. Vtedy som si uvedomil, ako ďaleko som mimo komfortnej zóny. Som rád, že som sa rozhodol ísť pomôcť (natáčať a fotiť) do najvačších slumov v Ázii, namiesto toho, aby som sa po skončení platenej zakázky vrátil domov. Ľudia poväčšine navštívia toto miesto raz za život. Ja som tam strávil 6 dní po sebe. Ak to však má pomôcť čo i len jednému dieťatu, stálo to za to.